Informačný vek – kedy príde?

Informačný vek - kedy príde?

Foto: John Conners

Alvin a Heidi Tofflerovci priniesli svetu koncept civilizačných vĺn, ktorý v skratke hovorí o tom, že po poľnohospodárskej a priemyselnej vlne prichádza tretia, informačná vlna, v ktorej hybnou silou hospodárskeho života nebude pôda, ani stroje a zariadenia, ale myšlienky, poznatky a komunikácia.

Prvú, poľnohospodársku vlnu symbolizuje pluh a motyka. Druhú, priemyselnú vlnu výrobná linka, dymiaci komín a televízny vysielač. Tretiu, informačnú vlnu symbolizuje počítač a internet…

Tretia vlna sa podľa Tofflerovcov začala okolo roku 1955, v čase, kedy v USA prvý krát zaznamenali prevahu pracovníkov v službách (tzv. biele goliere) nad pracovníkmi vo výrobe (tzv. modré goliere). Dnes sa píše rok 2010, teda od tej doby ubehli už desaťročia, ale o tom, či už sme v tom očakávanom informačnom veku, môžeme viesť spory.

Je pravda, že internet sa medzičasom stal samozrejmou súčasťou našich životov ako dnes už pre mnohých primárny zdroj informácií a prostriedok komunikácie. O to viac je zarážajúce, že komunikácia bez hraníc má na politicko-ekonomický život len minimálny vplyv.

Politická reprezentácia si naďalej žije v slonovinovej veži, vysoko a ďaleko od občanov, ktorým by mala slúžiť. Systém zastupiteľskej demokracie koncentruje obrovskú moc do rúk malého množstva ľudí, a tak priťahuje predovšetkým ľudí bažiacich po moci. Stalo sa akousi samozrejmosťou, že títo ľudia nielenže neponúkajú nijakú pozitívnu víziu smerovania spoločnosti, ale nemajú ani najmenší záujem túto víziu hľadať a tvoriť spoločne so svojimi občanmi a voličmi. Spôsob, akým sa robí politika, sa podobá viac na televízny vysielací kanál než na internetové diskusné fórum. Navyše, na jednu republiku pripadá jedna televízna obrazovka a možnosť prepnúť program je raz za štyri roky.

Ešte viac ma však prekvapuje, že tretia vlna sa výraznejšie nedotkla ani hospodárskeho života. Váš supermarket sa vás nepýta, ako ste spokojní s kvalitou potravín, ktoré vám predáva; výrobcovia sa vás nepýtajú, čo by ste chceli aby pre vás vyrábali a čo by ste si priali zlepšiť na vašom holiacom strojčeku či teflónovom hrnci; my spotrebitelia sme si doposiaľ nezvykli spájať sa do väčších skupín za účelom vyjednania lepšej ceny či presadenia špecifických požiadaviek; väčšina dnešných firiem má ešte stále strnulú hierarchickú štruktúru majitelia > manažment > pešiaci; komunikácia a iniciatíva v rámci firmy ešte stále plynie zhora nadol a nie všetkými smermi naraz; firmy si ešte stále držia svoje poznatky pre seba a tak sa obrovské množstvo energie vyplytvá na konkurenčný boj, nadprodukciu a na mnohonásobné paralelné objavovanie a vyvíjanie toho
istého.

A tak sa pýtam: Kde to viazne? Ľudia visia celé dni na Facebooku či na Twitteri, ale svet stále funguje spôsobom, ako keby internet nikdy nebol. Čo sa s tým dá robiť?